Prešli štyri roky a z malých „škôlkárov“, ktorí nesmelo a vyľakane sedeli v laviciach počas svojho prvého dňa v škole, sa stali veľkí školáci. Samostatní, aktívni, zruční a múdri. Budúci rok budú piataci.
V triede ich bolo veľa, tridsať zvedavých a veselých spolužiakov. Postupne sa stali kamarátmi, pomáhajú si, prajú si úspech a spoločne zdieľajú aj neúspechy.
To, že svoju školu majú veľmi radi, o tom niet pochýb. Preto rozlúčiť sa s s ňou, s pani učiteľkami i ostatnými spolužiakmi bola pre nich vec úplne prirodzená.
S pani vychovávateľkou Katkou sa dohodli a pripravili úžasný kultúrny program, ktorý predviedli deťom z ostatných tried. Mali veľký úspech. Predviedli tanec, spev, kung-fu, divadielko, hru na klavíri, husliach aj violončele. Program uvádzala budúca moderátorka Laura.
Aby sa na deti nezabudlo, s pani vychovávatelkou Katkou vyrobili vlastnoručne tablo, kde okrem svojich fotografií nechali ostatným odkaz z knihy „Malý princ“, ktorú si čítavali od prvého ročníka.
“Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očami neviditeľné.”
