V máji sme si počkali na pekné počasie a vyrazili opäť na výlet.
Čakalo nás Záhorie a veľmi pekná – fyzicky náročnejšia trasa – bohatá na výhľady.
Zo Sološnice sme najskôr vystúpili na tretiu najvyššiu malokarpatskú sedemstovku a jeden z najkrajších vrchov v Malých Karpatoch – Vápennú (Roštún). Na jej vrchole sme si vo výške 725 m užili krásne výhľady na Malé Karpaty a Podunajskú Pahorkatinu a vystúpili na päť metrov vysokú rozhľadňu.
Po zostupe na Mesačnú lúku nasledoval oddych, už tradičné opekanie a tentokrát aj kolektívne lezenie po stromoch.
V poradí druhým kopcom, ktorý sme v tento deň zdolali, bol Klokoč (661m), ktorý sa nachádza v prírodnej rezervácii Klokoč. Na Klokoči viacerí využili možnosť zbaviť sa svojich starostí a zatĺkli preto prinesený klinec do dreveného kríža stojaceho na vrchole kopca. Škoda, že práve nekvitol divozel, ktorého je tu neúrekom.
Pohodlným lesným chodníkom sme pokračovali k rozsiahlej Amonovej lúke a ďalej na tretí vrch našej túry – Báborskú. Odtiaľto sme sa cez nádherné lúky dostali do cieľa výletu – dediny Plavecké Podhradie. Výkon všetkých účastníkov vynikajúci – 16 km s náročným prevýšením.
