Obloha sľubovala pekné dopoludnie. Možno až príliš skorá jar klopala na dvere. Padol rýchly návrh: „Nepôjdeme do Horského parku?“ A tak sme sa hneď po desiate rýchlo vychystali a s elánom sa vybrali na toto krásne miesto. Cestou sme sa pozdravili s naším kamarátom bernardínom, vyzerali indické bežce či prasiatko, ktoré sme raz v parku stretli. Hoci sme na ne tentoraz nemali šťastie, nič to! Pošťastilo sa nám pozorovať kŕmiace sa sýkorky či vidieť spod zeme nedočkavo tlačiace sa mladé lístočky fialiek. A že sme na našom neplánovanom výlete poriadne vyhladli, bolo vidieť po našom návrate do materskej školy počas obedu v jedálni.
