Umiestnenie v striebornom pásme celoslovenskej literárnej súťaže Hodžov novinový článok 2009
Slovo sloboda v každom z nás vyvoláva niečo iné. A význam tohto slova sa mení aj s dobou. Pred štyridsiatimi rokmi sloboda pre ľudí znamenala, napríklad, možnosť voľne sa pohybovať a cestovať po svete. Túto možnosť nemali a preto po nej veľmi túžili. Človek vždy najviac túži po tom, čo nemá, alebo si myslí, že nemôže získať, ale keď to dosiahne, zistí, že mu na tom už vlastne ani tak nezáleží. Dnes je pre nás samozrejmosť cestovať po svete a myslím si, že je to samozrejmosť aj pre ľudí, ktorí majú tridsať a viacej rokov.
Pre väzňov v koncentračnom tábore bola zase sloboda častokrát ich jediným snom. Pre mnohých ľudí však nebolo prepustenie z koncentráku ani radostnou a ani ľahko prežívanou udalosťou. Mnohí po prepustení spáchali samovraždy. Bol to pre nich kritický moment a následne sa ocitli v depresii. Myslím si, že to bolo pre to, lebo snívali o tom, že budú prepustení na slobodu. Bol to ich zmysel života. No ale po prepustení o tento zmysel života prišli. A mnohí sa ani nemali kam vrátiť. Boli síce navonok slobodní, ale túto slobodu nepociťovali aj vo svojom vnútri, lebo nedokázali zabudnúť na to, čo prežili. A ťažko sa im aj vracalo do normálneho života. Preto sloboda pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho je to možnosť cestovať, pre niekoho zase, že smie robiť, čo chce.
Keď sa nás učiteľka pýtala, čo si predstavujeme pod slovom sloboda, nevedela som presne odpovedať. Nikdy som sa nad tým hlbšie nezamýšľala. Ale prvá vec, ktorá mi napadla bola voľnosť. Slobodný človek má právo o všetkom si myslieť čo chce, má právo na vlastný názor, ktorý môže vyjadriť. Sloboda však neznamená, že smiem robiť, čokoľvek sa mi zachce. Keby každý jeden z nás robil slobodne to, čo sa mu páči, vládol by tu chaos. Pre niekoho môže znamenať voľnosť robenie toho, čo sa mu páči, čo ho baví, alebo aj „ničnerobenie“. Môžeme ju chápať aj ako nezávislosť.
Nesmieme však zabudnúť aj na zodpovednosť. Musíme byť schopní niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Mnoho ľudí vyhlasuje, že sú slobodní, ale pritom to nie je pravda. Boja sa niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a preto sú radšej, keď to za nich urobí niekto iný. Boja sa, lebo ak by sa zle rozhodli, museli by s týmto pocitom žiť. A museli by si tiež priznať chybu. Pre mnohých ľudí je práve toto najťažšie. Priznať si, že urobili chybu. Mnohí ľudia nedokážu byť nikdy slobodní. Lebo majú vlastne zo slobody strach. A preto títo ľudia o sebe nikdy nebudú môcť povedať, že sú celkom slobodní. Lebo sloboda bez zodpovednosti neexistuje.
