Hodžov novinový článok 2012 – 3. miesto v zlatom pásme súťaže
Ľudstvo ako také je obrovské, hoci ho tvorí množstvo obyčajných ľudí. Neznamená to však, že všetci ľudia sú rovnakí, rovnako obyčajní, rovnako inteligentní, aj keď väčšina z nich prežije svoj život jednoducho, možno aj nespokojne či v trápení, v menšom či väčšom pohodlí.
Život obyčajného človeka sa začne jeho narodením, chodí na základnú školu, potom strednú, niekto sa snaží zvládnuť aj vysokú, hľadá zamestnanie, lásku, stará sa o deti, vnúčatá, a potom… už len čaká na svoj koniec. Nesnaží sa niečo dokázať, alebo niečo významne ovplyvniť. Snaží sa viesť pokojný a jednoduchý život jedného z miliárd, rozmýšľa nad tým, čo je správne a čo nie.
Nie je na tom nič zlé, väčšine ľudí to aj vyhovuje. Nájdu sa však aj takí, ktorým sa nepodarí ani to – pokojný a jednoduchý život. Nesnažiť sa o nič a jednoducho nechať veci plynúť, to nie je žitie, ale prežívanie. Človek dostal ruky a rozum, aby niečo dokázal či vytvoril a snažil sa zlepšiť život sebe aj ostatným okolo seba – dômyselným vynálezom, umením, dokonca náboženstvom. Možností je veľa, nájsť to správne riešenie trvá niekomu aj celé roky.
Mnohí z nás sa hľadajú po celý svoj život. Nedá sa len tak rozhodnúť, že od zajtra budem novinár či právnik, lekár alebo robotník a hotovo, tak jednoducho život nefunguje. Preto sa nás naši rodičia a učitelia pýtajú už teraz, čím chceme byť a kam sa chceme zaradiť. Snažia sa nám poradiť, usmerniť nás, byť nám príkladom. Odpovede nás detí bez životných skúseností bývajú často nereálne – chcem byť spevák, olympijský medailista a podobne. Keď sa však človek odhodlá a nájde vo svojom rozhodnutí ten správny zmysel, spojí ho s veľkou dávkou usilovnosti a trpezlivosti, dokáže nemožné. Niekto iný si možno povie ,,a však načo?“, a vyberie si ten jednoduchší variant „obyčajného“ života.
Ak sa už naozaj rozhodneme, čomu chceme dať zmysel a zistíme, že sme sa rozhodli správne, môžeme bez problémov vyhlásiť to, čo povedal mág z Očovej: ,,Robím kumšt, ktorý bude žiť ďalej v rodine a v krajine, ktorú mám neskonale rád.“ Aj preto nám všetkým nezostáva nič iné, len neprestávať hľadať svoju vlastnú cestu k zmyslu existencie.
