V Bratislave sa už stalo tradíciou pomáhať na jar žabkám prekonať cestu, ktorá ich nebezpečne delí od jazier na Železnej studienke. Tento rok sa do záchrannej akcie zapojili aj naši žiaci – šiestaci.
Všetko riadila organizácia Miniopterus a príroda… V polovici marca sa oteplilo. A tak dobrovoľníci postavili popri ceste fóliové zábrany (pomoc pri stavbe je vždy vítaná!). VI. A už mala dohodnutý termín prenášania žabiek, ale žabky nikde. Zrejme ich zabrzdili pomerne nízke nočné teploty a premenlivé počasie. Tak sme sa nakoniec dostali na koniec zoznamu pomáhaniachtivých škôl. A žabky, tak ako váhali so štartom, potom sa nezvyčajne rýchlo presunuli z lesa do vody. 4. apríl, to bol náš deň, lebo už väčšina žiab migrovala späť do lesa. Keďže nás hneď po vystúpení z autobusa privítal nepekný pohľad na pár rozmliaždených žiab na ceste, neváhali sme a začali sme žabky prekladať pekne za cestu, do lesa, tam, kam mali namierené. Niekto holými rukami, niekto v rukaviciach, niekto s jakotom (v lese sa nekričí!) a niekto vôbec.
Tu je pár postrehov detí:
„Bola to veľká zábava. Skoro všetky boli malé a zlaté. Dúfam, že tam ešte niekedy pôjdeme.“
„Najprv som si myslel, že budú slizké, hnusné, ale nie je to tak, sú pekné. Len ich netreba chytať holou rukou.“
„Bola to zábava! Najviac sa mi páčila žabka Frenči. Bola veľmi zlatá. Pomenoval som s kamošom aj veľa iných žabiek, napr. Kerčak, Tarzan, Harry Potter, Hermiona Grangerová, Hagrid a Voldemort.“
„Podľa mňa sú žaby nechutné a nemám ich rád, ale je dobré, že sme ich preniesli.“
„Bolo to super. Mal som divný pocit, keď som vystúpil z autobusa a bolo tam strašne veľa mŕtvych žiab. Na druhej strane som sa cítil užitočný, pretože som pomohol veľa žabám.“
Aj keď sa vyskytli aj postrehy ako „to bola nuda“, či „fuuj“, myslím, že akcia mala zmysel a určite sa v tejto triede nenájdu deti, ktoré budú ubližovať žabám len tak z rozmaru alebo preto, že sa im nepáčia.
