Žiaci ôsmeho a deviateho ročníka našej školy, ktorá nesie meno Milana Hodžu, sa 12. októbra na pozvanie organizátorov – Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Historického ústavu SAV, vedeckého garanta konferencie a Spolku Martina Rázusa zúčastnili na konferencii Sláva šľachetným – V službách diplomacie pri príležitosti 100. výročia vzniku Česko-slovenskej republiky v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Podujatie bolo venované významným slovenským diplomatom, pôsobiacim v hraničných obdobiach nášho národa od konca 19. storočia do päťdesiatych rokov 20. storočia.
„Významní muži česko-slovenskej diplomacie: Štefánik, Pavlů, Osuský, Hodža, Szathmáry, Palic, Hurban, Slávik, Krno, Papánek a Clementis. Jedenásť diplomatov – desať Slovákov a jeden rodený Moravák žijúci na Slovensku. Okrem ´povolania´ diplomata navyše aj spisovatelia, básnici, legionári, politici, medzinárodní právnici. Ich dramatické životné a profesionálne osudy v mnohom osvetľujú nielen dobu, v ktorej žili, ale aj súvislosti a podmienky, ktoré ich konanie ovplyvňovali a ktoré spätne aj oni formovali. To, čo túto skupinu ´diplomatických pionierov´– inak osobnostne a generačne rôznorodú – ozvláštňovalo a čo mali spoločné, bolo silné národné povedomie s dôrazom na všeľudské univerzálne hodnoty, hrdé vlastenectvo, pevné evanjelické korene a väzby, boj za demokraciu a česko-slovenskú štátnosť, odpor k dvom totalitám 20. storočia, ale aj sklon k dobrodružnosti, túžba vykročiť z malosti a bezvýznamnosti ´domáceho humna´ a byť pri tom, kde sa niečo veľké deje,“ zhrnul tému konferencie vedúci autorského kolektívu, riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc.
Ako ďalej vysvetľuje, naše moderné dejiny, či ich sledujeme „zvnútra“, alebo v európskych súvislostiach nadobudli dynamiku začiatkom 20. storočia. Na scénu sme ako moderný politický národ vlastne vstúpili v čase, keď bol v pohybe celý svet, pričom ani my sme neostali bokom. „Keďže personifikáciou modernej národno-štátnej identity sú osobnosti, ktoré ju tvoria, pozeráme sa na minulosť aj cez prizmu ich osudov. Pričom neskromne a bez zbytočnej malovernosti môžeme konštatovať, že minimálne týchto jedenásť diplomatov sa vo svete ´veľkej politiky´ nestratilo, ba naopak osvedčilo. Pre generácie ich nasledovníkov je inšpiratívne, že rukopis týchto mužov, ktorí sa učili ´diplomatickému remeslu´ takpovediac za pochodu, nachádzame pri zásadných a zlomových udalostiach našich i svetových dejín – pri kreovaní štátnosti, Spoločnosti národov, Deklarácii Spojených národov, Charte OSN, jednoducho všade tam, kde znel hlas slobody a demokracie. A tak platí dvojnásobné zvolanie: Sláva šľachetným,“ dodáva S. Michálek.
Ján Juráš, Spolok Martina Rázusa
Zdroj: www.sav.sk
