„Všetko má svoju hĺbku“…
Píše sa rok 2014 a naša škola ZŠ s MŠ Milana Hodžu spolu s partnermi, Národným osvetovým centrom a Ústavom politických vied SAV v rámci DNÍ MILANA HODŽU organizuje už 7. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Hodžov novinový článok. Táto súťaž, rovnako ako naša škola, nesie názov osobnosti prinajmenšom európskeho formátu – Milana Hodžu.
V jej 1. ročníku s témou Ako sa z človeka stáva vlastenec sa súťažiaci vo svojich prácach inšpirovali slovami Milana Hodžu : „Treba vedieť spolupracovať, vzájomne sa rešpektovať a zároveň si udržať vlastnú tvár“.
Slová Milana Hodžu sa napĺňajú aj v ďalších ročníkoch súťaže. Pre každý nový ročník vyberáme pre súťažiacich slovenské osobnosti, ktoré sú svojím kultúrnym, spoločenským, či morálnym odkazom pre nás príkladom spolupráce, rešpektu, tolerancie a nabádajú nás, aby sme si udržali vlastnú tvár. Je to súťaž o človeku v jeho najľudskejšej podobe a o hodnotách, ktoré nesmie stratiť, aby si mohol vážiť sám seba a plnohodnotne žiť.
V 2. ročníku súťažiaci reagovali na odkaz básnika Milana Rúfusa na tému Ako sa v človeku rodí sloboda: „Sloboda je vnútorná kategória a jej skutočná miera nespočíva ani tak v možnosti vynadať komukoľvek na námestí , ako skôr v schopnosti vynadať sebe za akýkoľvek pokus ujsť pred vlastným svedomím“.
V 3. ročníku sa popasovali s témou Ako sa formuje skutočná osobnosť a so slovami literárneho kritika Alexandra Matušku: „Prvým znakom osobnosti nie je originalita za každú cenu, originalita ako taká. Aj keď niekedy ťažko, analýza vždy ukáže, že aj v tom najnovšom sú spoje a dotyky so starým a starším, že nikto netvorí ex nihilo (okrem pseudotvorcov, t. j. smiešnych namyslencov). Osobnosť je vždy syntéza – čohosi , skladajú sa na ňu predchodcovia, skladá sa na ňu, zbiera na ňu spoločnosť a národ; a osobnosť to národu a spoločnosti vracia, vyslovuje sa osobne či neosobne, čo zároveň značí, že aj neosobne a nadosobne; a, nepochybne, že aj na to, aby sa človek vedel takto vysloviť – po svojom i po našom – musí byť osobnosťou“ .
4. ročník sa súťažiaci zaoberali témou Ako sa v človeku nestráca človeka slovami prozaika Ladislava Ťažkého: „Človeče, ostaň človekom, bráň sa, aby sa z teba nestal stroj na ničenie, na zabíjanie ľudí, alebo krvilačné zviera. Chráň si city, na druhého sa dívaj ako na seba, ver, že žiješ v druhých ľuďoch, v ich milióntych podobách, v rôznych vekových skupinách, s bielou, čiernou, žltou, červenou farbou pleti. Ak budeš ľudským človekom, budeš človekom bohatým, človekom moderným, človekom budúcnosti“ .
V 5. ročníku zauvažovali nad zmyslom života pri téme Ako môže dať človek svojmu životu zmysel a slovách hudobníka Jána Berkyho Mrenicu st.: „Deti moje, neprišli sme na zem len tak na špacír, ale preto, aby sme po sebe zanechali stopu a dali svojej existencii zmysel. Posúvať veci dopredu. Ja nie som konštruktér, neviem stavať domy, katedrály, ani vymeniť žiarovku, ale robím to, čo mi káže moje vnútro. Robím kumšt, ktorý bude žiť ďalej v rodine a v krajine, ktorú mám neskonale rád“.
V 6. ročníku sa zamýšľali nad témou Ako médiá formujú človeka a nad slovami kardinála Jána Chryzostoma Korca: ….„Médiá, tlačené a najmä elektronické, a z nich najmä niektoré televízie, môžu byť nielen požehnaním pre život a kultúru, ale môžu šíriť aj nevyliečiteľné choroby ducha. Niektoré masmédiá pritom tak sugestívne vnucujú ľuďom pravdy s nepravdami a lžami, že ubíjajú v ľuďoch akýkoľvek prejav slobody a ovládajú ich. Manipulujú informáciami a tzv. verejnou mienkou, ktorú znetvorujú anketami aj zákerným kladením otázok zamlčiavaním vážnych okolností pri udalostiach a riešení problémov…
…..Dnes sa naozaj zmocňuje vlády nad ľuďmi kultúra zábavy a pôžitku, ktorá ničí naše životy, rodiny, výchovu i spravodlivosť a sociálny život. Žiaľ, toto nové zotročovanie mysle a života prijímajú mnohí ľudia doslova vďačne, dobrovoľne alebo priam s nadšením…V mene slobody si ničíme slobodu. Dbáme na čistotu prostredia v ekológii, no hromadíme haraburdie, smeti a balasty vo svojom vnútri.“….
Defilé veľkých osobností nášho národa v 7. ročníku súťaže obohatil akademický maliar Milan Laluha a jeho slová: „Najjednoduchšie veci robia najväčšie problémy. Jednoduché veci sú ale logické. Napríklad, keď chceš vstúpiť dnu, musíš otvoriť dvere. Ale to najdôležitejšie je ulapiť dušičku vecí, krajiny, človeka, možno aj samého seba… A keď chceš ísť ďalej, nič sa nedá robiť na polovicu. V živote nie je miesto pre plytké. Všetko má svoju hĺbku.“
Téma Ako môže človek uchopiť dušičku vecí sa opäť na prvý pohľad javí ako ťažkáa nezvládnuteľná. Špecifikom tejto súťaže je však po celý čas jej trvania to, že dokáže vyprovokovať učiteľov, rodičov a s ich pomocou deti a mladých ľudí, aby sa nevyhýbali ťažkým témam. Ťažké témy ich posúvajú dopredu, pomáhajú im uvedomovať si a usporadúvať rebríček hodnôt a pripravovať sa na zvládnutie ťažkých situácií a formovanie postojov k nim v reálnom živote. Mladí ľudia sa musia v ďalšom živote sami učiť, ako čeliť rôznym negatívnym vplyvom a úskaliam života. Potrebujú sa však niečoho zachytiť. Potrebujú mať reálne – naozajstné vzory. Uvedomovať si, že sú súčasťou kultúrneho národa, ktorý má hlboké tradície, bohatú kultúru, kontinuitu a veľké osobnosti, ktoré sú svojou tvorbou a životom pre nich príkladom. Potrebujú veriť, že slušný človek má v tejto spoločnosti váhu, že má možnosť uspieť. Že „v živote nie je miesto pre plytké a že všetko má svoju hĺbku“. Len vtedy budú mať šancu, že sa aj z nich stanú mimoriadni ľudia. Osobnosti.
Etela Hessová
riaditeľka ZŠ s MŠ Milana Hodžu Bratislava
