Umiestnenie v zlatom pásme celoslovenskej literárnej súťaže Hodžov novinový článok 2010
Myslím si, že osobnosť sa formuje odmalička. Už od útleho detstva na človeka vplýva rodina a prostredie, v ktorom vyrastá. Vplývajú na ňu aj vonkajšie faktory – spoločnosť (škola, krúžky…) Dôležitou súčasťou formovania osobnosti je aj samovýchova – to znamená, že si človek utvára vlastné názory, zásady ktorých sa drží a určuje si životné ciele a cesty. Od tohto záleží, či sa osoba vyformuje do osobnosti. Alebo žeby to bolo naopak? Žeby každý z nás bol od narodenia osobnosťou a od vplyvov a okolia záviselo, či ňou aj ostane?
Každopádne, osobnosť musí mať charakter. Pravú osobnosť len tak niečo nerozhádže a mala by byť tak trochu aj flegmatikom, pretože na ceste za svojím cieľom či snom sa určite stretne aj s nesúhlasom a neprajníkmi. Mala by byť cieľavedomá a nezávislá, no aj sebavedomá a priebojná, no tieto vlastnosti sú vhodné iba v primeranom množstve spolu so sebakritickosťou. Dôležitou vlastnosťou je aj schopnosť vedieť znášať prehry či povedať NIE. Osobnosť by mala oplývať prirodzenou inteligenciou alebo by mala byť aspoň primerane bystrá. Diplomatickosť je vítanou vlastnosťou – schopnosť vyviaznuť z nepríjemných situácií bez jediného škrabanca je veľmi výhodná. Rafinovaná a prefíkaná – aj taká môže byť osobnosť. Osobnosť by mala mať vlastnosti, ktoré potrebuje na dosiahnutie svojho cieľa. Sangvinik, melancholik, extrovert, introvert. Podľa povahy môže osobnosť zhodnotiť svoje predpoklady k splneniu životnej cesty.
Originalita. Touto vlastnosťou osobnosť môže, no nemusí oplývať. Odlišnosť pomáha oddeliť sa od nudných a fádnych davov ľudí a to je pre osobnosť pozitívne, pretože je ľahšie zapamätateľná. Mať originálnu myšlienku, či byť originálny, je dobré, no originalita za každú nie je znakom osobnosti, naopak, je znakom neinteligencie a ten, kto sa snaží upútať za každú cenu, sa nedá nazvať inak, ako úbožiakom či hlupákom.
Osobnosťami nemusia byť len ľudia, ktorí niečo dosiahli, vynašli alebo zreformovali. Osobnosťami sú pre mňa aj obyčajní ľudia, ktorí nezištne pomáhajú a podporujú svojich blízkych či priateľov. Konajú pre blaho druhých, aj napriek tomu, že je to riskantné. Osobnosťou môže byť aj človek, ktorý sa drží svojich zásad alebo názorov aj napriek tomu, že idú proti prúdu.
Spoločnosť formuje osobnosť tým, že na ňu vplýva, napríklad, prostredníctvom médií, vštepuje jej názory, poučuje ju. Osobnosť si ale môže vybrať, či sa s nimi stotožní alebo nie. Osobnosť zase formuje a ovplyvňuje, aká bude spoločnosť. Mení ju svojím konaním, názormi alebo aj tým, že sa dostane do povedomia spoločnosti. Môže aktívne pretvárať názory či postoje spoločnosti k určitým témam, veciam, problémom.
V súčasnosti nám médiá predostierajú neustále tzv. celebrity. Nemýľme si však osobnosť s celebritou. Celebrita nemusí byť osobnosťou. Celebrita je známy človek, osobnosť nemusí byť známa. Osobnosť nepotrebuje byť známa. Pravá osobnosť sa nepotrebuje pretŕčať na všetkých možných aj nemožných miestach len aby si ju niekto všimol. Stačí jej uznanie a rešpekt priateľov a/alebo rodiny.
Takýto človek je pre mňa pravou osobnosťou.
