Hodžov novinový článok 2012 – umiestnenie v striebornom pásme

Na úvod sa chytím aktuálnej témy. STREDNÁ ŠKOLA. Mám pätnásť. Ešte neviem, čo budem v živote robiť. Samozrejme, každý má sny. Aj ja. Avšak ak je niekoho najväčším snom stať sa právnikom, ekonómom, podnikateľom, ktorý vlastní firmu, majiteľom nehnuteľností, tak to nechápem a ani nikdy nepochopím. Pre mňa je to nezáživné, ale hlavne povrchné.        
Ak sa ma niekto opýta, čo si myslím, že je KARIÉRA, odpoviem – neviem. Lebo pre mňa to NIČ neznamená. Nie, nič to neznamená. Možno by viacerí s mojím názorom nesúhlasili, ale je to názor, za ktorým si stojím.
Poviete si, tá nie je normálna, čo to tu pletie? Ale pojem BYŤ NORMÁLNY môže byť relatívny. Je normálne, že priemerný človek sa celý život za niečím ženie? To niečo je ako prelud, fatamorgána, ktorá sa raz rozplynie a zistíme, že náš život sa končí a my sme nič nestihli. V panike sa obzeráme okolo a šalieme. Čo teraz, povieme si, malo naše bytie nejaký zmysel?                             
Naša existencia nemusí mať zmysel len kvôli veciam, o ktorých si my myslíme, že by sa dali považovať za niečo výnimočné. Môžu to byť aj veci „všedné“, napríklad, že sme sa zaľúbili, potom vydali alebo oženili a nakoniec máme deti, na ktoré môžeme byť pyšní a hrdí. Ale nie každý má to, čo môže byť pre iného samozrejmosťou. Keď vieme, že nás má niekto naozaj úprimne rád, je to naša záchrana. Ale ak je niekto na dne a pocíti, že je sám, že nemá nikoho, kto by mu povedal, že ho má rád, nikoho, kto by ho objal, nikoho, kto by ho ubezpečil, že je dôležité, aby žil, čo má takýto človek urobiť?                
Nikdy nevieme, čo nás v živote čaká. Nevieme, čo s nami raz bude. Niekto si život zaistí dopredu, vydá sa za bohatého pracháča alebo pracháčku. A nemá v živote žiadne starosti. To je dnešný trend. Typický dnešný pár vyzerá asi takto: odfarbené peroxidové blondíny alebo čiernovlásky s výstihom po pupok, priehľadným tielkom a tigrovanou podprsenkou, s opaskom zladeným s kabelkou cupitkajú na 20 centimetrových „šteklách“ vedľa svojich potetovaných džigolov, ktorých strava sa z väčšej časti skladá z anabolických steroidov. A peniaze sa len hrnú z nečistých obchodov a mafiánskych praktík. Oproti tomuto „humusu“ stojí obyčajný človek, ktorého výplata len o niečo prevyšuje stanovené minimum.      Uvediem jeden príklad: minule som pozerala televíziu a dozvedela som sa informáciu, ktorú som viac-menej tušila, ale aj tak ma prekvapila. Nebudem týchto ľudí menovať, iba poviem, že sú to v súčasnosti medzi verejnosťou dosť obľúbené tzv. „hviezdy a idoly“. Za pol hodiny vystupovania v televízii dostanú, a teraz pozor, 5000 eur!!!!!!!! Len pre porovnanie: nedávno som čakala na autobusovej zastávke pri vlakovej stanici. Za mnou stála jedna žena. Medzi rečou som sa dozvedela, že ide z práce, v ktorej za hodinu dostane 3 eurá!!!!!!!! A to v nedeľu!                                     
Ako som už hovorila, každý má sny, aj ja. Môj sen je vlastniť staručkú hippies dodávku, VOLKSWAGEN. Farebnú, s kvetmi, nápismi THE BEATLES, HIPPIES, ANIMALS, PEACE, LOVE, MUSIC, JOHN LENNON, PAUL McCARTNEY, GEORGE HARRISON, RINGO STARR…, rôznymi znakmi… Boli by v nej túlavé zvieratká, milujem zvieratká, a obrázky THE BEATLES. Zarábala by som si umývaním okien, trhaním buriny, upratovaním, umývaním áut.
Keď sa zamyslíme nad zvieratkami, aj tie nám chcú niečo „povedať“, niečo „ukázať“. Mali by sme si vziať príklad zo spôsobu ich života.    
Páči sa mi hippie ideológia. Nie je to len drogách a voľnom, neviazanom živote, ako si možno mnohí myslia. Má aj svoje hlboké myšlienky. Veď si to len predstavte – ozajstný mier a láska medzi ľuďmi. To by bola doba! Ale mama mi povedala: každá doba má svoje výhody, ale aj nevýhody. Má pravdu.    
Sú veci, ktoré ma dokážu naozaj nahnevať. Neviem, či mi porozumiete, ale ja, keď vidím kabriolety, z ktorých trčia vyholené, lesklé hlavy, podobné melónom…, zdvíha sa mi žalúdok! Vždy mám chuť niečo na nich zakričať, niečo naozaj neslušné. Otec mi však povedal: nerob to, takíto ľudia nepoznajú hranice, ak ich niekto nahnevá alebo nedajbože urazí… Myslel to vážne.                
Ani ja neviem, čo so mnou bude zajtra, pozajtra, o mesiac, o rok. Takéto otázky sa nedajú zodpovedať. Avšak môžem svoju budúcnosť aspoň trochu ovplyvniť. Môžem sa držať svojich zásad a myšlienok, ak sú správne. Pretože je dôležité byť sám sebou.

OZNAČENIA
Share This