Boli sme, videli sme a výborne sme sa mali! Tak môžu povedať tí žiaci druhého stupňa, ktorí sa v júni zúčastnili na zájazde do Paríža.

Aj keď je Bratislava od Paríža vzdialená približne 1300 km, cesta autobusom nám ubehla veľmi príjemne. Správne sme sa naladili na návštevu Francúzska pri filmoch o francúzskych syroch a šampanskom, o Parížskej univerzite La Sorbonne, o Márii Antoinette, Edith Piaf… Po celodennej jazde sme si podvečer prezreli mestečko Metz na severovýchode Francúzska a jeho gotickú Katedrálu sv. Štefana. Získalo si nás príjemnou atmosférou okolo rieky Moselle, deviatačky sa tam ihneď chceli presťahovať. Noc v hoteli na kraji mesta a späť do autobusa. Na polceste do Paríža sme sa ešte zastavili v Remeši (Reims) a prezreli si katedrálu, ktorá na prvý pohľad pripomína Notre Dame v Paríži. Prvé fotky sú práve odtiaľ.
Dve prehliadky sú za nami, deti už vedia, ako sa správať, ako sledovať skupinu, na čo si dávať pozor, teda môžeme vyraziť do niekoľkomiliónového Paríža. Poobede sme vystúpili pred Notre Dame de Paris. Množstvo ľudí nám vyrazilo dych. Postávanie v rade pred vchodom do katedrály však stálo za to. Vo vnútri práve začala omša, čo ešte umocnilo jej úchvatnú atmosféru. Na námestí deti pokúpili prvé suveníry – jednu Eiffelovku pre babku, jednu Eiffelovku pre sesternicu, jednu pre kamaráta… Odtiaľ sme zamierili k Centre Pompidou, čo je akýsi dom naopak. Schody, potrubia, všetko je umiestnené zvonka budovy. Po večeri sme išli do hotela, kde strávime dokopy tri noci.
A čo sme videli počas ďalších dvoch dní v Paríži?
Prezreli sme si centrum mesta pohodlne z autobusu a pritom si spievali “Aux Champs-Élysées”, čo sa neskôr zmenilo na “Ó, Palisády”.
Vyšli sme na Eiffelovu vežu. Pešo až na druhé poschodie! Viete, koľko tam vedie schodov? 700.
Boli sme v kine, a nie hocijakom. La Géode má tvar gule, takže pri pozeraní filmu o medveďoch sme mali pocit, akoby sme boli medzi nimi.
Stáli sme pod Víťazným oblúkom a hľadeli na dlhočizný bulvár Champs-Élysées.
Nazreli sme do slávneho Louvru a unavení sme si osviežili nohy vo fontánach pri presklenej pyramíde.
Pozerali sme finále tenisového turnaja Roland Garros, aj keď iba na veľkoplošnej obrazovke na námestí.
Na cintoríne Pere Lachaise sme postáli pri hroboch Jima Morrisona a Edith Piaf, ktorej neľahký životný príbeh a piesne poznali deti už z autobusu.
Prekvapila nás moderná časť Paríža la Défense množstvom výškových budov a oblúkom Grande Arche, ktorý je dvakrát vyšší ako Víťazný oblúk.
Vo Versailles sme bohužiaľ neboli jediní návštevníci a prezrieť si interiér bolo náročné, zato Versailleské záhrady boli zážitkom. Fontány striekali, hudba hrala, kvety kvitli, človek sa tam cítil ako člen kráľovského dvora.
Na Montmartri sme podľahli čaru pouličných umelcov, niektorí si s nimi aj zatancovali. Sedeli sme na schodoch pod Sacré-Coeur, pozerali na Paríž z výšky a mysleli na to, ako nám je dobre.
To všetko sme zvládli vďaka dobrej spolupráci a skúsenostiam pani sprievodkyne, vodičov a pani učiteliek. Vrcholom načasovania bola plavba po Seine – rozsvietenie Eiffelovky, práve keď sme sa plavili v jej blízkosti a búrka, torá vypukla hneď ako sme nasadli do autobusa.
V neposlednom rade však treba pochváliť deti. Bez ich disciplíny by sa nedal taký úžasný program zvládnuť.
Čerešničkou na torte bol posledný deň, ktorý sme strávili v Disneylande. Rozprávkovému svetu nakoniec každý podľahne – rôzne dráhy, kolotoče, rakety, bludiská, živé postavičky z rozprávok… Mali sme veru načo spomínať pri nočnom presune autobusom domov.

OZNAČENIA
Share This