Umiestnenie v bronzovom pásme celoslovenskej literárnej súťaže Hodžov novinový článok 2010
Osobnosťou sa môže stať každý. Prispieva k tomu výchova, spoločnosť, v akej človek vyrastá. Osobnosťou sa však môže stať aj človek, ktorý nedospieva práve v najvhodnejších podmienkach. Stačí, aby mal dobrú dušu.
Osobnosť musí byť ochotná obetovať niečo druhým. Za svoju pomoc si nepýta nič. Ani peniaze, ani slávu. Nepotrebuje za to vystupovať v televízii. Stačí jej vďaka a dobrý pocit z pomoci.
Osobnosť môže pomáhať národu, ale aj svojej rodine. Snaží sa pomôcť druhým a vie sa k veciam postaviť neosobne. Vie robiť správne rozhodnutia.
Netreba si mýliť mediálne známeho človeka a osobnosť. Samozrejme, pre niekoho môže byť osobnosťou aj taký človek, ale aby sme si o niekom mohli myslieť že je osobnosť, musíme poznať jeho pravé JA. Jeho minulosť. Jeho správanie. Jeho konanie v rôznych situáciách. To o mediálne známych ľuďoch, celebritách, väčšinou nevieme.
Osobnosť by nebola osobnosťou bez pomoci priateľov, rodiny…
Osobnosť by nebola osobnosťou, keby tú pomoc nevrátila aj s úrokmi.
A nebola by osobnosťou, keby nemala chyby. Každý má chyby. A ja si myslím, že správna osobnosť si ich vie priznať a učí sa z nich. Snaží sa ich napraviť ako najlepšie vie.
Mali by sme si uvedomiť, že okolo nás je veľa osobností, ktoré sa nepremávajú v drahých šatách na extra večierkoch. Pre nás môže byť osobnosť aj niekto blízky. Niekto, kto nám viackrát pomohol a niekto, na kom nám záleží. Na svete je kopec dobrých ľudí, ktorý potrebujú našu pomoc. Buď k tomu, aby sa stali lepším človekom, alebo od nás ako od priateľov.
Každý dobrý človek si pomoc váži. Tiež si každý cení priateľov. Tak ako aj ja svojich. Vždy pomôžu, keď to potrebujem a pre mňa sú osobnosti. Rovnako moji rodičia a všetci, ktorých si vážim.
